Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Urpiner: Ako Slováci varia svetové pivo – 5. časť

Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
4. 7. 2016
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Každá výroba v potravinárskom priemysle musí byť kontrolovaná. Je to predsa o naše zdravie a tak je úplne jedno či ide o mäsové konzervy alebo o pivo. V pivovare v Banskej Bystrici majú preto vlastné laboratórium, kde sa zlatý mok preveruje v rôznych fázach výroby a ešte aj pred tým ako sa naplní do fliaš, plechoviek či sudov. Celý proces plnenia je pritom vďaka technológiám automatizovaný a v každom okamihu zaujme aj oko odborníka.

Laboratórium v Banskobystrickom pivovare testuje vzorky v rámci jednotlivých prevádzok. Robí sa tu vstupná, medzioperačná a výstupná kontrola, na určených bodoch výrobného procesu, aby sa zistilo či je naozaj všetko v poriadku.

„V laboratórnych podmienkach testujeme v podstate celú škálu parametrov piva. Tie základné sú v prvom rade alkohol, stupňovitosť, farba, obsah oxidu uhličitého, Ph, čírosť, a v neposlednom rade aj senzorika, to znamená vôňa, chuť,“ hovorí pán Peter Ruml, Banskobystrický pivovar Urpiner.

Testovanie pritom zahŕňa aj jednoduchšie metódy, napríklad pomocou takzvaného sacharometra ešte pri varení mladiny. Laboratórium už potom disponuje prístrojmi na meranie čírosti, horkosti látok, farby, analyzuje sa stav sladu alebo kvasiniek. Hoci sa pre každú metódu testovania nachádza v pivovare samostatné zariadenie, laboratórium je vybavené aj takým, ktoré to dokáže naraz z jednej vzorky.

„Toto zariadenie tu vedľa mňa, ktoré dokáže z jednej vzorky urobiť kompletný rozbor. To znamená od stupňovitosti alkoholu, hustoty, mernej hmotnosti, energie.“

Pre pivovar je tiež dôležité aj skladovanie šarží, teda vzoriek produktov z jednotlivých várok. Nielen pre porovnanie s prípadnou reklamáciou, ale najmä z dôvodu sledovania zmien, keďže ide o živý nápoj.

„Jednak sledujeme trvanlivosť tých pív, je pomerne veľká. Máme ročné trvanlivosti bežne. A ďalší je, že sledujeme senzoriku tých pív, aj po dlhšej dobe. My si vytiahneme pivo po mesiaci, po dvoch a sledujeme ako sa mení.“

Ak teda nápoj spĺňa všetky potrebné kritéria, je pripravený na plnenie na plniacich linkách. Plní sa do sudov, fliaš alebo aj plechoviek. Aj linka na plnenie sudov je plnoautomatická. Prázdne sudy sa vyložia hore dnom na dopravník a v ďalšom kroku sa umyje ich vonkajší povrch. Nasleduje umývanie vnútorného priestoru suda ako aj sterilizácia parou.

„Ďalšia pozícia je natlakovanie oxidom uhličitým, čiže zabránime tomu, aby pivo prichádzalo do styku s kyslíkom. A do takto naplneného suda už potom ide spasterizované pivo.“

Sudy sa odvážia na kontrolnej váhe a správne naplnené sa dopravia k palete, kde sa uložia a odvezú do skladu.

„Táto linka má inštalovaný výkon 80 sudov za hodinu, 50 litrových sudov.“

Pri plnení do fliaš sa najprv zálohované fľaše z obchodnej siete vyložia z prepraviek na dopravník, ktorý ich presunie do umývačky. Tu sa očistia a zbavia sa etikiet a staniolu.

„Za tou umývačkou máme nainštalované zariadenie, takzvaný inšpektor fliaš, ktorý vlastne sústavou kamier zoskenuje celú tú fľašu od vrchu po spodok a skontroluje, či je v poriadku tá fľaša, či je bezchybná. Čiže nemôže byť odbitá, nemôže byť znečistená, proste nesmie tam byť zvyšková kvapalina.“

Zlatý mok sa do fliaš naplní sústavou ihiel, tie sa uzavrú korunkovým uzáverom a skontroluje sa hladina naplnenia. Aby sa predĺžila trvanlivosť nápoja, prejdú fľaše tunelovým pastérom, kde sa teplom pasterizujú, teda konzervujú. V etiketovačke sa už potom nalepia etikety a fľaše sa vložia do prepraviek, ktoré sa uložia na palety a tie sa uskladnia.

V prípade modernej plechovkovej plniacej linky sa prázdne plechovky vyložia z paliet na dopravník. Plechovky sa vypláchnu, naplnia pivom a následne sa uzavrú uzáverom. Ďalej sa kontrolujú zariadením, ktoré sníma hladinu naplnenia.

„Pokiaľ je všetko v poriadku, tak plechovka prejde. Pokiaľ nie, tak je vyradená. Ďalším krokom je doprava plechoviek do pastéra. Tu nastáva takisto proces pasterizácie ako pri fľašiach, niečo podobné. Zaujímavé je akurát to, že tie plechovky idú hore dnom,“ uzatvára pán Peter Ruml, Banskobystrický pivovar Urpiner.

Plechovky sa vysušia, označia dátumom výroby a presunú sa do baličky. Tam sa zostavia do 24 kusových balení. No a takto zabalené sa už pomocou robotickej ruky ukladajú na palety. Následne sa ešte palety obalia fóliou a prevezú opäť do skladu.

Kým sa teda pivo dostane na náš stôl, prejde si naozaj dlhú cestu. Začína to sladom, ktorý sa pomelie, uvarí a pridá sa do neho chmeľ. Vznikne mladina, do ktorej sa pridajú kvasnice a celé to zreje v pivniciach, kým nenastane čas plnenia. Ak si to všetko zrátame, tak výroba každej kvapky tohto nápoja trvá takmer dva mesiace. A aj keď je za všetkým množstvo technológií, bez poriadnych surovín, tradičných receptúr a majstrovského umenia sládkov, by nápoj s penou nikdy nevznikol.

Podobné články