Moderné technológie pomáhajú zachovať kultúrne dedičstvo Slovenska

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, ako správca rozsiahlej databázy kultúrnych pamiatok, sa zapojil do projektu Európskej únie, ktorý umožnil využitie nových digitálnych technológií pre zachovanie nášho kultúrneho dedičstva. Vďaka tomu sa tak vybrané hrady a zámky na Slovensku mohli preniesť do svojej digitálnej trojrozmernej podoby.

„Digitalizovali sa predovšetkým pamiatky, ktoré sú zapísané v zozname UNESCO a potom sa digitalizovali pamiatky, ktoré teda sú významné, tie teda najvýznamnejšie pre pamiatkový fond a pamiatkovú ochranu,“ hovorí pani Ivica Kravjanská, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky.

Digitalizácie predmetov, ako aj hradov a zámkov sa chopili odborníci zo Štúdia 727, ktorí už majú dlhoročné skúsenosti s digitalizáciou rôznych objektov do počítačových 3D modelov. Na rozdiel od snímania malých predmetov či ľudských postáv je však digitalizácia budov náročnejší proces. Pri snímaní totiž záleží nielen na počasí, ale do úvahy treba zobrať aj to, aký veľký je daný objekt, v akom teréne sa nachádza a akú štruktúru má jeho povrch.

„Iným spôsobom sa digitalizujú ruiny, ktoré sa nachádzajú často krát na rôznych bralách a iným spôsobom sa digitalizujú objekty, ktoré majú novú omietku, nové štruktúry alebo reštaurované štruktúry,“ vysvetľuje pán Ladislav Dedík, Studio 727.

Práve preto mladí Slováci vyvinuli novú metódu, v ktorej ako prví skombinovali dve technológie digitalizácie, laserový LIDAR skener a takzvanú fotogrametrickú metódu snímania objektu. Vďaka tomu sa tímu špecialistov podarilo zlúčiť výhody a zároveň potlačiť nevýhody oboch metód digitalizácie. Všetko sa dostalo do unikátneho počítačového programu, na ktorom pracoval ďalší, opäť slovenský tím.

„Snímanie laserovým skenerom má obrovskú výhodu, že má metrickú presnosť, snímanie fotogrametrické je schopné z viacerých pozícii zachytiť väčší rozsah objektu. Snímanie laser skenerom nám zase robí problémy, lebo nevieme nasnímať rôzne nedostupné miesta, ako sú napríklad strechy, krovy, tam kde sa vieme veľmi ťažko pohybovať. Čiže to je zase na to veľmi vhodná tá fotogrametrická metóda, kde vieme ďaleko jednoduchším spôsobom sa dostať do pozícií, kde sa bežným spôsobom dostať nedá.“

LIDAR skener sa v tomto prípade používal pre snímanie hradov a zámkov z rôznych pozícií zo zeme, zatiaľ čo fotogrametrické snímky boli zachytené nielen zo zeme, ale aj zo vzduchu. Aby bol výsledný 3D model čo najvernejší svojej reálnej predlohe, pomocnú ruku podali opäť moderné technológie.

„Najprv nasnímame areál celý, ako taký, s trebárs s helikoptérou, s ktorou sme schopní zachytiť veľký celok, veľký areál. Následne potom snímame areál s dronmi, ktoré sú schopné lietať ďaleko bližšie k objektu a zachytiť ďaleko väčšiu mieru detailu samotného objektu.“

Samozrejme okrem exteriéru sa podrobnej digitalizácii nevyhol ani interiér. Aj tu sa však nadšenci zo Štúdia 727 popasovali s niektorými problémami, najmä v miestnostiach, ktoré mali hladké biele steny.

„Je dôležité snímať takéto objekty laserovým skenerom, ktoré nám dokonale dokážu zachytiť aj tento povrch aj bez potrebnej štruktúry. Samozrejme takto nasnímaný povrch je dobré opäť doplniť o fotografie, z ktorých sa vytvorí textúra, ktorá doplní tú metódu snímania laserovým skenerom o farebnú zložku.“

Len pre porovnanie, ak sa dostanete na zaujímavé miesto, spravíte si z neho zväčša jednu až päť fotiek. Pri digitalizácii kultúrneho dedičstva ich však museli spraviť oveľa oveľa viac.

„Na nasnímanie komplexného hradu, ako je Červený kameň, s exteriérom, interiérom, bolo potrebných okolo 150 000 snímok. To znamená, že okolo asi 50 000 bol exteriér a zvyšných 100 000 bol interiér. V tejto miestnosti, ako je sála Terrena bolo napríklad nasnímaných 9 skenových pozícií a asi 7 000 snímok,“ dodáva pán pán Ladislav Dedík, Studio 727.

Komplexné 3D modely hradov slúžia primárne ako dokumentácia pamiatkového fondu, napríklad pre potreby rekonštrukcie objektu od posledného zaznamenaného stavu.

„Veľký význam je pre ďalšie spracovanie týchto dát pre pamiatkový výskum. Dajú sa potom tie dáta ďalej posunúť, či už vlastníkom objektov alebo pre vedecké účely iných organizácií,“ hovorí pani Ivica Kravjanská, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky.

Možnosti využitia sú však oveľa širšie. Trojrozmerné počítačové hrady a zámky Slovenska sa dajú tiež využiť napríklad vo filmovom priemysle, pre výučbu na školách, či ako inovatívny spôsob návštevy tejto pamiatky. Jednoducho fantázii sa medze nekladú.

„Robili sme záber, kde v tejto sále Terrena sme dali krasokorčuliarku korčuľujúcu na ľade. Takto zdigitalizovaný priestor sa taktiež dá využiť na rôzne prehliadky vo virtuálnej realite,“ uzatvára pán Ladislav Dedík, Studio 727.

Touto inovatívnou cestou by sa časom mohlo uchovať ešte väčšie množstvo kultúrnych pamiatok a umeleckých diel zo Slovenska aj pre ďalšie generácie. No tiež by to mohol byť moderný spôsob, ako prilákať návštevníkov, ktorí si tak budú môcť porovnať virtuálnu realitu so skutočnosťou.