Svietiace častice pomôžu usmerniť proces zatvárania rán
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 18. 1. 2024
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Hoci na uzavretie väčšiny rán postačujú stehy a svorky, môžu poškodiť jemné tkanivo a pri aplikácii na vnútorné orgány môžu umožniť únik tekutín. Vedci sa preto rozhodli zdokonaliť alternatívnu metódu uzatvárania rán známu ako spájkovanie tkanív.
Zjednodušene povedané, spájkovanie tkanív je experimentálna technika, pri ktorej sa na stlačené okraje rany nanesie želatínová pasta a potom sa zahreje laserom. Teplo spôsobí, že pasta polymerizuje a spojí sa s kolagénom v podkladovom tkanive, čím sa vytvorí pružné vodotesné tesnenie, ktoré drží ranu uzavretú, kým sa nezahojí.
Tento proces je zvyčajne nielen rýchlejší a zároveň šetrnejší ako použitie stehov alebo svoriek, ale spôsobuje aj menej zápalov, menej jaziev a poskytuje lepšiu ochranu pred infekciami. Komplikácie sa však môžu vyskytnúť, ak sa pasta nezahreje na správnu teplotu. Ak je pasta príliš studená, nedôjde k správnemu spojeniu s tkanivom, zatiaľ čo ak je pasta príliš horúca, tkanivo sa spáli.
V snahe riešiť tento problém vyvinuli vedci zo švajčiarskych výskumných ústavov Empa a ETH Zürich pastu na báze albumínu s názvom iSolder (inteligentná spájka). Obsahuje nanočastice nitridu titánu a vanadičnanu bizmutitého. Prvé z nich premieňajú laserové svetlo na teplo, zatiaľ čo druhé fluoreskujú pri zahriatí na presnú teplotu.
Keď sa teda želatínová vrstva pasty iSolder nanesie na ranu a potom sa vystaví laserovému svetlu, viditeľne zažiari, keď dosiahne správnu teplotu, pri ktorej sa spojí s podkladovým tkanivom. Chirurgovia tak nemusia hádať, čo sa so spájkovaním tkaniva deje. Stačí, keď budú na pastu prikladať laserové svetlo, kým sa nerozžiari, a keď sa rozžiari, zastavia laser.
V spolupráci s kolegami z Univerzitnej nemocnice v Zürichu, Clevelandskej kliniky (USA) a Karlovej univerzity (Česká republika) vedci úspešne použili túto technológiu na utesnenie rán v tenkom čreve, močovej trubici, vajcovode a obličkovej žile prasiatok. Navyše sa zistilo, že infračervené svetlo by sa mohlo používať ako bezpečnejšia alternatíva k potenciálne škodlivým laserovým lúčom.
Článok o výskume, ktorý viedli Oscar Cipolato a Inge Herrmannová, bol nedávno uverejnený v magazíne Small Methods.
