Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

3D vytlačené „tetovanie“ so živými baktériami reaguje na rôzne podnety

Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
6. 12. 2017
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Tím vedcov z MIT sa rozhodol geneticky modifikovať bunky baktérií a vyvinul novú techniku 3D tlače, s pomocou ktorej sa mu podarilo vytvoriť prvé „živé tetovanie“ na svete, ktoré vďaka baktériám dokáže reagovať na rôzne podnety.

Elektronické tetovanie a inteligentné atramentové technológie majú potenciál v oblasti nositeľných senzorov. Zatiaľ čo mnohí výskumníci experimentujú s rôznymi citlivými materiálmi, tím z MIT si položil otázku, či by živé bunky nemohli byť aplikované pre funkčné využitie.

Prvým krokom v tomto procese bolo zistenie toho, aké organické bunky by boli vhodné. Ukázalo sa, že silné bunkové steny baktérií najlepšie spĺňajú požiadavky, pretože by mohli prežiť silu tlaku v dýze 3D tlačiarne. Baktérie sa tiež ukázali byť dokonale kompatibilné s hydrogélmi, ktoré sú potrebné pre presnú 3D tlač.

Pre otestovanie tejto techniky vytvoril tím výskumníkov 3D vytlačenú náplasť, v ktorej elastomérovej vrstve sa nachádzali bakteriálne bunky. Vrstva má podobu rozvetveného stromu, pričom baktérie v každej vetve môžu reagovať na iné chemické stimuly. Počas testovania náplasti na ľudskej ruke boli aplikované rôzne chemikálie. Baktérie úspešne osvetľovali jej vetvy rôznymi farbami, keď zaregistrovali zodpovedajúcu chemikáliu.

Počas testovania náplasti na ľudskej ruke boli aplikované rôzne chemikálie. Baktérie úspešne osvetľovali jej vetvy rôznymi farbami, keď zaregistrovali zodpovedajúcu chemikáliu.

Využitie technológie zatiaľ môže znieť príliš futuristicky. Tím z MIT naznačuje, že táto technika môže viesť k vývoju akéhokoľvek „živého počítača“. Mohli by sa vytvárať komplexné štruktúry, ktoré by obsahovali množstvo rôznych typov modifikovaných buniek. Tie by navzájom komunikovali rovnako ako tranzistory v počítačovom procesore.

Pragmatickejšie použitie v bližšej budúcnosti môže viesť k vývoju varovných náplastí, ktoré by obsahovali bunky upravené tak, aby reagovali na určité prostredie alebo chemické podnety. Vzniknúť by tak mohli zdravotné monitory, ktoré aktivujú signály v súlade so špecifickou teplotou alebo zmenou pH.

Tím z MIT naznačuje, že táto technika môže viesť k vývoju akéhokoľvek „živého počítača“. Mohli by sa vytvárať komplexné štruktúry, ktoré by obsahovali množstvo rôznych typov modifikovaných buniek. Tie by navzájom komunikovali rovnako ako tranzistory v počítačovom procesore.

Podobné články