Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Extrakt z bodliaka urýchľuje regeneráciu nervov až o 29%

Extrakt z bodliaka urýchľuje regeneráciu nervov až o 29%
Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
23. 4. 2024
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Príroda sa opäť osvedčila pri liečení zdravotných stavov, tentoraz poranení nervov. Podľa novej štúdie zlúčenina, ktorá sa nachádza v rastline bodliaka požehnaného (benedikt lekársky), urýchľuje regeneráciu poškodených nervov, obnovuje motorické funkcie a vnímanie dotyku.

Poškodené nervové vlákna (axóny) v periférnom nervovom systéme sa môžu samy regenerovať, ale úplné funkčné zotavenie často nenastane. Je to preto, že takzvané Schwannove bunky zodpovedné za regeneráciu prestanú poskytovať podporu približne po troch mesiacoch. Ak v tom čase nedôjde k obnove nervovej funkcie, nazývanej ako reinervácia, axonálne poškodenie často vedie k celoživotnému neúplnému zotaveniu a môže viesť k nervovej alebo neuropatickej bolesti.

Vedci z Univerzity v Kolíne nad Rýnom v Nemecku použili cnicín z rastliny bodliaka požehnaného na kultivované bunky, vrátane ľudských buniek a živých zvierat, aby zistili, či urýchľuje regeneráciu nervov a znižuje bolesť.

Ako mnohé rastliny, ktoré sa v medicíne používajú po stáročia, aj cnicín bol predmetom mnohých nedávnych výskumov. Tradične sa používa na liečbu bolesti žalúdka, štúdie z posledných 10 rokov zistili, že je účinný pri liečbe zápalu pľúc pri chronickej obštrukčnej chorobe pľúc, bráni vírusovej replikácii SARS-CoV-2 a môže blokovať detekciu bolestivých podnetov zmyslovými nervami.

V súčasnej štúdii vedci rozdrvili sedací nerv myší, potkanov a králikov. Potom zvieratám podávali dávky buď cnicínu alebo parthenolidu, chemicky podobnej zlúčeniny z rovnakej čeľade rastlín (Asteraceae). Parthenolid, extrahovaný z horca, sa tradične používa na liečbu širokého spektra ochorení. Predchádzajúce štúdie však zistili, že parthenolid sa pri perorálnom podaní zle vstrebáva, preto je potrebné ho podávať ako intravenóznu injekciu.

Oddelene boli senzorické neuróny zo zvierat kultivované a ošetrené cnicínom. Očné (retinálne) bunky myší a ľudí sa kultivovali a ošetrili, aby sa otestovalo, či cnicín podporuje regeneráciu aj neurónov centrálneho nervového systému (CNS).

Vedci zistili, že cnicín významne podporuje rast axónov v senzorických neurónoch u rôznych druhov. Účinok bol závislý od podanej dávky. Ako bolo vidieť v senzorických neurónoch, cnicín tiež zvýšil priemernú dĺžku výrastkov nazývaných ako neurity z neurónov CNS myší a ľudí. Neurity nakoniec rastú do axónov.

U zvierat s rozdrveným sedacím nervom bola pozorovaná podstatná regenerácia axónov pri dávkach intravenózneho cnicínu v porovnaní s kontrolnými skupinami. Výskumníci hodnotili svalovú reinerváciu po ischiadickom poranení. Motorické zotavenie sa určilo výpočtom statického ischiatického indexu, čo je spôsob hodnotenia obnovy funkcie po poranení sedacieho nervu na zvieracích modeloch. Alodýnia – bolesť spôsobená stimulom, ktorý zvyčajne nespôsobuje bolesť, ako je ľahký dotyk peria, bežný pri neuropatii – bola tiež meraná na posúdenie zmyslového zotavenia.

Denné opakované dávky cnicínu významne zlepšili skóre statického ischiatického indexu a citlivosť na dotyk v porovnaní s kontrolnými skupinami, pričom prvé merateľné zlepšenia motorickej funkcie boli pozorované už štyri dni po poranení. Zlepšenie senzorických funkcií bolo zistiteľné sedem dní po poranení. Cnicín výrazne zvýšil inerváciu kože a svalov 10 dní po poranení. Perorálne podanie cnicínu tiež urýchlilo funkčné zotavenie s rovnakou účinnosťou ako intravenózna injekcia, zatiaľ čo perorálny parthenolid nemal žiadny účinok kvôli jeho zlej biologickej dostupnosti.

Potkany liečené cnicínom dosiahli skóre statického ischiatického indexu pred poranením po 35 dňoch, zatiaľ čo kontrolná skupina potrebovala ďalších sedem dní na dosiahnutie rovnakého skóre. Po 35 dňoch sa tiež pocit dotyku v liečenej skupine vrátil na úroveň pred chirurgickým zákrokom, zatiaľ čo kontrolná skupina potrebovala 49 dní. Cnicín bol dobre tolerovaný a zvieratá nevykazovali žiadne známky toxicity.

Výskumníci testovali, či oddialenie liečby cnicínom stále podporuje regeneráciu axónov. Zistili, že oddialenie liečby o päť dní znamenalo, že motorické a senzorické zotavenie bolo pomalšie, ale účinok bol len o niečo slabší ako u potkanov, ktoré dostávali cnicín počas prvých piatich dní po poranení a potom placebo. Vedci dospeli k záveru, že zatiaľ čo kontinuálna liečba cnicínom vykazovala najlepšie výsledky, oneskorená liečba bola stále účinná.

„Súčasná štúdia podčiarkuje potenciál cnicínu ako ľahko podávanej orálnej zlúčeniny na zvýšenie regenerácie axónov,“ uviedli vedci. „Ukazuje podstatný vplyv in vivo a in vitro na viaceré druhy, vrátane účinku na kultivované primárne ľudské nervové bunky, a to aj pri pozoruhodne nízkych dávkach. V dôsledku toho je cnicín sľubným kandidátom na ďalší vývoj liekov na liečbu poškodenia nervov a podporu regenerácie.“

Štúdia bola nedávno publikovaná v magazíne Phytomedicine.