„Rastlinná elektráreň“ vyrába elektrinu pomocou vetra a dažďa na listoch
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 7. 2. 2024
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Zatiaľ čo obnoviteľné zdroje energie sú určite ekologickejšie ako fosílne palivá, väčšina z nich vyrába elektrinu len jedným spôsobom, napríklad pomocou slnečného svetla, ktoré nie je vždy dostupné. Nový experimentálny systém, ktorý bol zabudovaný do umelej rastliny, využíva na výrobu elektriny vietor aj dážď.
Experimentálnu „rastlinnú elektráreň“ vyvinul medzinárodný tím vedcov pod vedením profesora Ravindera Dahiyu z Bostonskej Severovýchodnej univerzity. Obsahuje kolektory energie dvoch typov, z ktorých oba boli vytvorené vo vizuálne príťažlivom tvare listu pre túto konkrétnu aplikáciu.
Prvým typom je to, čo je známe ako triboelektrický nanogenerátor (TENG). Tieto zariadenia využívajú triboelektrický efekt. Je to jav, pri ktorom sa elektrický náboj hromadí v jednom materiáli po jeho oddelení od iného materiálu, s ktorým bol v kontakte. Je to to, čo je zodpovedné za statický náboj, ktorý vzniká pri česaní vlasov.
V prípade rastlinnej elektrárne pozostávajú TENG z vrstvy nylonových nanovlákien, ktoré sú vložené medzi vrstvy polytetrafluóretylénu, bežnejšie známeho ako teflón. Keď vietor, dokonca aj slabý vánok, spôsobí šuchot lístia, teflónové a nylonové vrstvy sa navzájom stlačia a vytlačia. Tým sa vytvorí statický náboj, ktorý sa integrovanými medenými elektródami premení na elektrinu.
Iný typ kolektora energie sa nazýva ako generátor energie na báze kvapiek (DEG - Droplet-based Energy Generator). Stručne povedané, generuje elektrinu prostredníctvom sily, ktorú vyvíjajú kvapky dažďa, keď naň dopadajú.
V doteraz vykonaných testoch, keď bola umelá rastlina, ktorá obsahovala kolektory oboch typov, vystavená podmienkam simulujúcim prirodzený vietor a dážď, vygenerovala dostatok elektriny na napájanie 10-tich LED svetiel v krátkych blikaniach.
Vedci však tvrdia, že technológia by sa mohla rozšíriť do väčšej formy pre vyšší výkon alebo by sa mohli spojiť viaceré menšie takéto elektrárne, aby vytvorili väčšie energetické siete. Výskum je opísaný v článku, ktorý bol nedávno publikovaný v ACS Sustainable Chemistry & Engineering.
