Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Raketa, ktorá sa sama požiera, aby získala ďalšie palivo

Raketa, ktorá sa sama požiera, aby získala ďalšie palivo
Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
22. 1. 2024
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Nová raketa s názvom Ouroborous-3, ktorú vyvinuli inžinieri z Glasgowskej univerzity, je navrhnutá tak, aby sa pri horení sama zmenšovala. Tento nový raketový motor tak šetrí palivo tým, že sa pri horení sám požiera.

Glasgowská univerzita s financovaním od Vesmírnej agentúry Veľkej Británie a britskej Rady pre vedecké a technologické zariadenia sa snaží vytvoriť praktický spôsob efektívnejšieho vypúšťania nákladu do vesmíru prostredníctvom rakety, ktorá sa pri horení sama pohlcuje.

Myšlienka nie je nová. Existuje už od roku 1938, ale až v roku 2018 tím z Glasgowskej univerzity v spolupráci s Národnou univerzitou v Dneperi na Ukrajine dokázal dostať inžinierstvo do bodu, kedy by to mohlo fungovať. Teraz robia ďalší krok s nepodporovaným raketovým motorom, ktorý sa dokáže sám napájať a zároveň beží stabilne, uberá výkon, pulzuje a reštartuje.

Raketa Ouroborous-3 je samoobslužná, pretože jej trup pozostáva z polyetylénovej plastovej rúrky s vysokou hustotou, ktorá sa taví odpadovým teplom motora. Roztavený plast sa potom zmieša s kvapalným kyslíkom a propánom a privedie sa do spaľovacej komory. Podľa tímu bolo zložité, aby si plastový trup udržal svoj tvar, keď sa raketa zmršťuje.

Myšlienka celého tohto inžinierstva spočíva v tom, že väčšina hmotnosti rakety pozostáva z pohonných látok potrebných na zdvihnutie samotnej rakety a nákladu zo zeme. Spálením kúskov rakety to nielenže poskytuje viac paliva, ale aj odľahčuje raketu, čo umožňuje buď väčšie úžitkové zaťaženie alebo vypúšťanie úžitkového zaťaženia na vyššie obežné dráhy. Vďaka tomu sú niektoré misie, ako napríklad vypúšťanie rojov nanosatelitov, dostupnejšie.

Test autofágovej rakety Ouroborous-3.

Najnovšie testy rakety Ouroborous-3 boli vykonané v zariadení MachLab v RAF Machrihanish na polostrove Kintyre, kde generovala ťah 22,5 libier, čo je okolo 10 kilogramov. To nie je veľa, no je to len začiatok.

„Tieto výsledky sú základným krokom na ceste k vývoju plne funkčného autofágového raketového motora,“ povedal profesor Patrick Harkness z Glasgowskej univerzity. „Tieto budúce rakety by mohli mať širokú škálu aplikácií, ktoré by mohli pomôcť podporiť ambície Spojeného kráľovstva stať sa kľúčovým hráčom vo vesmírnom priemysle.“

„Štruktúra konvenčnej rakety tvorí 5 až 12 % jej celkovej hmotnosti. Naše testy ukazujú, že raketa Ouroborous-3 dokáže spáliť veľmi podobné množstvo vlastnej konštrukčnej hmoty ako pohonnú hmotu. Ak by sme mohli sprístupniť aspoň časť tejto hmoty čo sa týka úžitkového zaťaženia, bola by to presvedčivá perspektíva pre budúce návrhy rakiet,“ dodal Harkness

Výsledky testov boli prezentované na AIAA SciTech Forum.