Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Štvorica mladých vedcov bude reprezentovať Slovensko

Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
21. 4. 2015
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Videoreportáž: Vedci a vývojári - kde by bola spoločnosť bez nich, no možno málokto tuší, že tieto profesie sa v ľuďoch prebúdzajú už v mladosti. Dokazujú to aj slovenskí finalisti prestížnej svetovej vedeckej súťaže Intel ISEF. Minulý rok naša študentka Michaela Brchnelová obsadila na tomto podujatí v Amerike, v kategórii Astronómia, 1. miesto. No a teraz sa za veľkú mláku chystá ďalšia štvorica mládežníkov, s naozaj pozoruhodnými projektami.

Prvý slovenský finalista zobral za svoju výzvu v oblasti medicíny. Chronické ochorenie obličiek, ktoré spôsobuje postupné znižovanie obličkovej funkcie, je bez vonkajších príznakov a odhaliť sa dá len na základe krvného testu. Martin Holický však predstavil svoje zariadenie nefroStat, ktorým prináša osobný detektor aj takéhoto ochorenia.

„Toto zariadenie slúži na elektrochemickú analýzu a pomocou testovacieho prúžku na danú látku vie zistiť jej koncentráciu,“ vysvetľuje študent Martin Holický, Škola pre mimoriadne nadané deti a gymnázium, Bratislava.

Na meranie stačí len malá kvapka krvi z prsta na testovacom prúžku. Prístroj potom pomocou napätia odmeria odozvu.

„Zariadenie behom 30-tich sekúnd túto vzorku analyzuje a výsledky aj s odporúčaním odošle do mobilného telefónu daného človeka.“

Prostredníctvom Bluetooth alebo Wifi pripojenia tak zobrazí aplikácia v mobile informácie o stave obličiek.

„Ak by boli zistené nejaké abnormálne hodnoty, tak to zobrazí odporúčanie, aby človek išiel navštíviť lekára, ktorý urobí už profesionálnu diagnostiku.“

Zariadenie však neslúži len pre jeden účel. Svojím prevedením je totiž multifunkčné a tak môže byť v budúcnosti použité aj na iné typy meraní.

„Koniec zariadenia je možné odpojiť a pripojiť sem konektor na iné testovacie prúžky a tým pádom toto zariadenie je veľmi univerzálne a umožní zisťovanie koncentrácie rôznych látok. Napríklad teraz už viem zisťovať koncentráciu glukózy z krvi, čo je dôležité pre diabetikov.“

Bez svalov toho veľa nedokážeme. Ani takú základnú vec, akou je chôdza. Aj preto sa náš ďalší finalista, Lukáš Jánošík, zameral na sledovanie mutantného kmeňa kvasinky, ktorý trpel poruchou mitochondriálnej DNA. Na prvé počutie pre mnohých málo zrozumiteľná téma.

No mitochondria je súčasť bunky, ktorá je zodpovedná za 90 percent energie, ktorú bunka produkuje. Má dokonca vlastnú DNA, ktorá je chránená proteínovým obalom. Ten by mali mať mitochondrie buniek zdravých ľudí. Chorým ľuďom však tento obal pri mitochodriách chýba.

„Svalová dystrofia alebo starnutie a takisto aj energetika bunky, za to všetko sú zodpovedné práve mitochondrie. A ja som vlastne sledoval mutantný kmeň, ktorému chýba obal mitochondriálnej DNA,“ predstavuje svoj projekt študent Lukáš Jánošík, Gymnázium Ľudovíta Štúra, Trenčín.

Už vedci pred Lukášom objavili skutočnosť, že aj mitochodrie bez obalu na DNA však môžu fungovať tak ako zdravé. Stačilo podnietiť istý obranný mechanizmus mitochondrie. Ide o istý kmeň kvasinky, ktorý mladý vedec sledoval a pri vyvolaní obranného mechanizmu dokonca bunky o niečo pomalšie starli. Vedci takto dokázali predĺžiť život laboratórnym myšiam až o viac ako 20 percent.

„Môj výskum sa dá využiť pri ďalšom výskume starnutia. Tá kvasinka sa môže použiť ako modelový organizmus a taktiež to môže pomôcť pri objasnení patogenézy ochorenia ako cukrovka druhého typu, obezita alebo mitochondriálna myopatia.“

Ďalší z mladých talentov, Erik Schmotzer, sa zameral na rumanček, liečivú rastlinu západného sveta, z ktorej sa extrahuje takzvaná silica, čiže jednoducho povedané éterický olej.

„Venoval som sa za akých podmienok má najvyšší obsah silice, teda esenciálnych olejov, ktoré sú nositeľom jeho terapeutických účinkov,“ hovorí o svojom výskume študent Erik Schmotzer, Stredná zdravotnícka škola, Košice.

Liečivé účinky a využitie esenciálnych olejov samozrejme závisia od ich chemického zloženia.

„V prípade rumančeka obsahuje látku bisabolol, ktorý má proti kŕčové vlastnosti, teda najmä pri kŕčoch maternice pomáha, čiže pri menštruačných kŕčoch, ale i iných hladkých svaloch. Potom ďalšou látkou farmaceuticky významnou je chamazulén, ktorý má antiflogistické a antiseptické pôsobenie. Teda je vhodný na rôzne typy kožných ochorení.“

Silica sa z rumančeka získava destiláciu cez vodnú paru. Erikov výskum pritom zistil, že okrem svetla a tepla má na výskyt silice vplyv aj ďalší faktor.

„Podarilo sa nám zistiť to, že obsah silice je v priamej závislosti od obsahu zrážok a teda aj hydratácie rastlín.“

Ak sa naplánuje zber rumančeka po dažďoch, je obsah silice výraznejší. A za toto zistenie by mohli najmä farmaceutické spoločnosti nosiť Erika na rukách, keďže sa im môže vďaka tomu podariť získať viac éterických olejov. A len tak mimochodom, taký liter rumančekového oleja stojí viac ako 2000 eur.

No z úplne inej oblasti je vedecký projekt Daniela Zvaru, ktorý sa zaoberá trojrozmerným počítačovým videním.

„Mojím projektom je softvér na mapovanie a orientáciu v trojrozmernom priestore. Čiže softvér, ktorý umožní robotom alebo akémukoľvek zariadeniu, ktoré sa dokáže pohybovať, navigovať sa v priestore podobne, ako to robí človek,“ predstavuje svoj projekt študent Daniel Zvara, Gymnázium Veľká Okružná, Žilina.

Podľa autora, systém využíva jednoduchú metódu optickej rekonštrukcie hĺbky cez počítačovú stereovíziu, ku ktorej stačia len dve lacné web kamery.

„Môj systém pracuje na princípe akým pracujú ľudské oči, teda používa dve kamery. Zoberie jednu kameru ako referenčnú a teraz body z tej prvej kamery hľadá v obraze druhej kamery, hľadá takzvané korešpondencie. Keď ich nájde, tak zo vzájomného posunutia týchto dvoch korešpondencií, orientačných bodov, dokáže relatívne jednoduchou trigonometriou vypočítať hĺbku.“

Táto metóda má dobrý základ aj pre riešenie dynamickej zmeny v prostredí a mohla by nájsť uplatnenie pre domáce roboty, robotické vysávače, autonómne vozidlá a dokonca aj priamo pre človeka.

„Zároveň to môže pomáhať napríklad nevidiacim, aby im hovorilo o tom, kde sa nachádzajú v priestore. Alebo ich dokonca navigovalo z bodu A do bodu B presne tou miestnosťou, tou chodbou a podobne.“

Kým sa iní rovesníci hrali počítačové hry, naši finalisti skúmali, počítali a overovali výsledky. Naozaj pozoruhodné v ich veku. Aj preto sú to však slovenskí finalisti medzinárodnej súťaže Intel ISEF, a tak im 15. mája držme palce, aby sa v Amerike so svojimi projektami presadili a aj pre Slovensko získali zaujímavé ceny, tak ako ich predchodcovia.