SIX a BENESTRA: Ako funguje internet – 3. časť
- Autor:
- Ľubo Straka
- Zverejnené:
- 15. 7. 2016
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Asi je to údel doby, ale na internete trávime často viac času, ako v prírode. No a keď sme pri tom internete, tak práve internetové dátové prenosy na Slovensku a vôbec na celom svete prechádzajú rôznymi uzlami, kde sa tieto dáta navzájom vymieňajú.
U nás patrí k tým najznámejším SIX, alebo inak povedané peeringové centrum. Čo sa však stane, ak by takýto uzol vypadol z prevádzky? Nebojte sa, na všetko sú pripravení a aj taký telekomunikačný operátor BENESTRA si náš SIX poriadne otestoval pri zabezpečovaní streamingu hokejových prenosov.
Nie je žiadnou novinkou, že po internetovej sieti prúdia dátové pakety, ktoré postupujú k svojim cieľom, teda napríklad z jedného počítača do ďalšieho, cez takzvané smerovače. Sú to inteligentné zariadenia, ktoré medzi sebou navzájom komunikujú.
„Všetky smerovače v internete na to používajú špeciálny protokol. Ten sa volá BGP – Border Gateway Protocol. A prostredníctvom tohto protokolu si tie smerovače vymieňajú informácie o tom, čo je kde dostupné. A vlastnosťou toho protokolu je teda, že z tých dostupných informácií vypočíta tú optimálnu cestu,“ vysvetľuje pán Marián Ďurkovič, Slovenská technická univerzita v Bratislave, SIX.
Smerovanie paketov po internetovej sieti je pritom plne automatické, aj keby niektorý z prepojovacích uzlov vypadol.
„Routovacie protokoly to vyriešia. Možno presmerujú tú prevádzku cez viedenské peeringové centrum alebo cez Frankfurt. Proste nájdu najkratšiu cestu. Tie internetové siete sú navzájom poprepájané na viacerých miestach.“
Ešte skôr, ako vypadnutie celého prepojovacieho uzla, však môžu nastať prípady prerušenia konkrétnej linky poskytovateľa internetového pripojenia, ktorá vedie do peeringového centra. Napríklad pri stavebných činnostiach môže stroj nedopatrením preseknúť optický kábel poskytovateľa.
„Jednoducho smerovanie automaticky nájde inú najkratšiu cestu, ktorá teda nebude najkratšia už fyzicky, ale z tých, ktoré sú k dispozícii zase sa vyberie tá najkratšia a tie pakety sa tade presmerujú.“
Dáta sa teda pri prenosoch nestratia. Zvlášť pri technológii protokolu TRILL, na ktorého vývoji sa podieľala aj Slovenská technická univerzita v Bratislave. A tak sa ním dnes pýši aj náš uzol SIX.
„My sme v roku 2014 kompletne vymenili technológiu a nasadili sme prepínače s podporou protokolu TRILL. To znamená, ako náhle mám viacej ciest k dispozícii, alebo nejaký ring, akúkoľvek redundantnú infraštruktúru, tak TRILL dokáže vypočítať zase tú optimálnu najkratšiu cestu.“
Odbornejšie povedané, je to teda podstatný rozdiel oproti bežným LAN sieťam, ktoré vytvárajú len jednoduchú stromovú štruktúru a ostatné linky používajú len v prípade výpadku niektorej z hlavných liniek. V prepojovacom centre SIX tak môžu byť vďaka protokolu TRILL všetky linky naraz v prevádzke.
„Pakety sú vždy smerované najkratšou cestou. Keď máme v topológii tie štyri ethernetové prepínače, tak vždy sa ide najkratšou cestou v rámci toho štvoruholníka.“
Slovenské peeringové centrum je dôležitým miestom pre náš domáci internet a musí byť pripravené naozaj na všetko. Od náporu používateľov pri sledovaní športových prenosov cez internet až po zlyhanie hardvéru.
„Všetky zariadenia, ktoré sú tu inštalované ako chrbtica slovenského peeringového centra sú v redundantnej konfigurácii. Nemáme jeden switch, ktorý by poskytoval služby pripojenia, máme tie switche štyri. To znamená aj v prípade akejkoľvek hardvérovej poruchy, na týchto zariadeniach, vypadne maximálne štvrtina kapacity. S tým, že samozrejme náhradné switche máme pripravené v sklade.“
A aj na nebezpečenstvo výpadku elektrickej energie sú tu naplno pripravení.
„Máme tu dva diesel agregáty, ktoré v prípade výpadku elektrickej siete prevezmú záťaž do desiatich sekúnd a napájajú všetky zariadenia.“
Na všetko pritom nepretržite, 24 hodín denne, dohliadajú dvaja operátori SIXu.
„V prípade akýchkoľvek problémov dokážu sprístupniť zariadenia, zavolať kompetentným osobám, pokiaľ sa jedná o náročnejšiu poruchu alebo proste minimálne monitorovať stav tej infraštruktúry,“ dodáva pán Marián Ďurkovič, Slovenská technická univerzita v Bratislave, SIX.
To všetko beží v pozadí internetu ako ho poznáme my bežní používatelia. Dokonca sa centrum musí vyrovnať aj s nápormi internetovej prevádzky. Tie sme naposledy zaznamenali pri hokejových prenosoch telekomunikačného operátora BENESTRA. Dokonca vtedy padol slovenský internetový rekord. Ale o ňom viac na budúce.
