Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

SIX a BENESTRA: Ako funguje internet – 2. časť

Autor:
Ľubo Straka
Zverejnené:
4. 7. 2016
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Internet je aj pre nás Slovákov už neoddeliteľnou súčasťou našich životov, a to už viac ako dve desaťročia. Pre urýchlenie výmeny dát na Slovensku, cez túto sieť, bolo zriadené slovenské peeringové centrum SIX. Vzájomne teda prepája rôznych poskytovateľov internetového pripojenia a pomáha im vyrovnávať nárazové nápory prevádzky, ako to bolo nedávno pri hokejových prenosoch operátora BENESTRA. No a dnes si povieme niečo viac o tom, aké technológie sa za tým ukrývajú.

Slovenské peeringové centrum SIX predstavuje bod, v ktorom sa prepájajú poskytovatelia internetových služieb a cez neho si tak s ostatnými rýchlejšie vymieňajú dáta v slovenskom internete. Jadrom centra sú pritom primárne sieťové komponenty.

„Či už teda DWDM zariadenia, ktoré sprostredkovávajú prenos po tých optických vláknach, či už smerovače, alebo teda iné sieťové zariadenia zabezpečujúce tú infraštruktúru,“ hovorí pán Marián Ďurkovič, Slovenská technická univerzita v Bratislave, SIX.

Za všetkým teda stojí najmä sústava ethernetových prepínačov, ktorá vytvára akoby jednu vysokokapacitnú LAN sieť. No a dáta v nej putujú najmä po moderných optických kábloch. Dnes je však už v tomto smere všetko inak. Nové technológie prenosy poriadne zrýchľujú, ale historický princíp prenosu dát po optike zotrval.

„Prenos signálu sa zabezpečoval len úplne jednoduchou metódou. Volá sa to Non-return-to-zero, ale v princípe ide o to, že svieti alebo nesvieti a tým sa ako prenáša nula alebo jednička.“

Rastúcim požiadavkám na prenos dát sa však musela prispôsobiť aj optika a vznikli nové technológie.

„Tieto technológie fungujú jednak na princípe, že do jedného optického vlákna môžem súčasne svietiť viacerými farbami. Týchto farieb môže byť pokojne aj sto napríklad. A druhá vec je, že v každej tejto jednej farbe môžem zvyšovať tú kapacitu.“

Svetlo môže meniť nielen farbu, ale aj to akou svieti intenzitou a ako dlho celkovo svieti. Stojí za tým takzvaná koherentná technológia.

„Čo je v princípe modulovaný signál. Je tam nosná frekvencia a tá frekvencia sa moduluje na základe tých jednotiek a núl, ktoré potrebujem preniesť. Tým pádom umožňuje preniesť podstatne vyššie prenosové pásmo v tej každej jednej lambde. Keď tých lámbd dáme sto, tak zase máme stonásobok kapacity, a tak sa dostávame na tie desiatky terabitov za sekundu v každom jednom optickom vlákne.“

Optické káble sú pre súčasnú urbanizáciu pomerne nové, a tak ich nenájdeme v každom dome. I preto musia telekomunikační operátori riešiť posledná míľu rôznymi technológiami. A tam, kde nie je možné dostať kábel, putuje signál vzduchom.

V tomto smere spustil už pred časom operátor Benestra dátový prenos cez technológiu FWA 3.7, kde je možné dostať dátovú prevádzku na desiatky megabitov. Šírenie vzduchom však pri prepojení kontinentov nenahradí práve optické káble. V tomto prípade je kábel vedený aj po dne oceánu, no musí byť zároveň dostupný.

„Tá trasa je samozrejme vybraná tak, aby to nešlo cez nejaké veľmi hlboké miesta toho oceánu. On musí mať aj rezervu. Je ukladaný do takého S-ka, aby sa dal vždy vytiahnuť do tej lode a opraviť v prípade potreby,“ vysvetľuje pán Marián Ďurkovič, Slovenská technická univerzita v Bratislave, SIX.

Na optike je teda postavená aj infraštruktúra SIXu. Práve do tohto uzla sú pripojení mnohí poskytovatelia internetových služieb. Každý z nich má pritom pridelenú svoju vlastnú šírku pásma. Nároky na konektivitu rastú najmä v prípade, ak poskytovateľ zabezpečuje aj priame športové prenosy cez internet, ktoré môžu dať dátovej prevádzke poriadne zabrať.

„Potrebujeme mať naozaj veľmi silnú konektivitu so slovenského peeringového centra a preto sme pripojení vlastne konektivitou 2 krát 100 gigabit,“ hovorí pán Augustín Revák, technický riaditeľ, BENESTRA.

Aj vďaka SIXu a Slovenskej Technickej Univerzite v Bratislave môže byť slovenský internet rýchlejší a stabilnejší, ako to bolo v jeho počiatkoch. Určite i preto, že práve univerzita pomohla vytvoriť nový protokol Trill, ktorý pomáha dátam nájsť si správnu cestu k cieľu. Ale o ňom viac až nabudúce.