Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Regálové systémy Koval pomáhajú v archivácii knižného kultúrneho dedičstva

Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
6. 12. 2017
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Ľudstvo si oddávna odovzdávalo informácie nielen ústne, ale aj písomne. Najskôr to boli len kresby, potom vznikli jednoduché znaky a z nich písmo. Toto všetko sa uchovávalo na médiách, ktoré zväčša tvorili rôzne formy dnešného papiera. Papier je však materiál, ktorý starne a postupom času stráca svoju kondíciu, no vďaka technológiám sa podarilo zachrániť už veľa dokumentov a kníh aj u nás. Ako? To sa už teraz dozviete.

Papier je citlivým materiálom a ako aj iné, starne. Aby sa teda dokázalo uchovať kultúrne dedičstvo na ňom aj pre budúce generácie, nastúpili svoju cestu rôzne technológie. Od konzervácie kníh, cez ich archivačný systém, až po digitalizáciu.

„Súčasné metódy konzervovania kníh sú založené na aplikácii účinnej konzervačnej látky v nepolárnom prostredí. To znamená v prostredí rozpúšťadiel alebo plynov, ktoré síce dovedú tú účinnú zložku do knihy, ale ľahko sa potom vyparujú a tým pádom nenarušia štruktúru, tú hmotu papiera,“ vysvetľuje pani Katarína Vizárová, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie, STU.

Výskumníci zo Slovenskej technickej univerzity z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie však majú svoj patentovaný recept.

„Náš výskum sa zameriava práve na vývoj technológií, ktoré by aplikovali účinné zložky do knihy prostredníctvom vody, ale v takzvaných subkritických množstvách, ktoré vlastne knihu nepoškodia,“ dodáva pani Katarína Vizárová, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie, STU.

Keď sú už knihy zakonzervované, môžu putovať do archívov. Jeden taký máme aj v Matici slovenskej v Martine. V tomto smere jej pri uskladnení diel pomohli aj inžinieri a vývojári zo slovenskej firmy Koval Systems, ktorí vytvorili komplexné riešenia regálových systémov.

„Ten prvopočiatok je zakreslenie, nameranie priestoru a následne naši konštruktéri navrhujú celý systém tak, aby maximálne využil dostupný priestor. To znamená, nerobíme iba štandardné systémy, robíme rôzne atypické tak, aby celý priestor sa využil na maximum,“ hovorí pán Ján Michálek, Koval Systems.

Regálové systémy Koval pomáhajú v archivácii knižného kultúrneho dedičstva

Po schválení štúdie sa ešte pred samotnou výrobou vytvoria 3D modely všetkých komponentov v regálovom systéme, ktoré sú podkladom pre výrobu prostredníctvom automatických CNC technológií.

„Na toto máme robotizované ohýbacie centrá, ktoré pracujú autonómne, pretože najmä čo sa týka regálovej techniky, je vyslovene požiadavka na vysokú presnosť a vysokú efektivitu vo výrobe.“

Archivárom prácu uľahčujú najmä mobilné regálové systémy, ktoré sa pohybujú po koľajniciach a ušetria tak viac ako 50 percent priestoru, keďže medzi regálmi nemusí byť ulička.

„Komponenty, ktoré sú použité vo vnútri a ten mechanizmus, ktorý je navrhnutý má taký prevodový pomer, že je pomerne jednoduché presúvať regály. Nielen jeden, ale hneď niekoľko plne naložených regálov naraz, bez nutnosti nejakej veľkej fyzickej námahy.“

Tá samozrejme odpadá v prípade elektronických systémov, ktoré navyše prinášajú aj ďalšiu šikovnú technológiu.

„Výhoda je to, že sa môže ten systém napojiť na riadiaci počítač, na databázu, ktorú dodávame my alebo si klient použije vlastnú. A tá databáza spolupracuje s naším regálovým systémom, to znamená, že klient iba požiada o vydanie nejakej knižky a systém sa automaticky nastaví tam, kde tá knižka je,“ vysvetľuje pán Ján Michálek, Koval Systems.

Jedinečné publikácie už teda odpočívajú v archíve a spia akoby na veky. No aby sa mohli informácie z týchto diel šíriť neustále, väčšina z nich sa zdigitalizuje.

„Žijeme v dobe, keď v podstate celá komunikácia alebo jej nosná časť prebieha na internete. A tá otázka toho dlhodobého uchovania, otázka viacnásobného prístupu, diaľkového prístupu k informáciám, ktoré v tej podobe analógovej, tlačovej, papierovej, boli dostupné možno v jednom exemplári ako vzácne dokumenty v jednej knižnici, v jednom archíve. A teda týmto spôsobom sú dostupné všetkým záujemcom na diaľku a bez obmedzení,“ hovorí pán Jaroslav Šušol, dekan, Filozofická fakulta UK.

Pred samotnou digitalizáciou sa zvolí vhodný typ skenera, či už je to automatický robotický skener, plošný alebo ručný skener. Naskenovaný materiál sa v počítači spracuje, a potom sa pomocou inteligentného OCR softvéru premení z grafickej do textovej podoby. Prevod je pritom mimoriadne presný.

„Úspešnosť je okolo nejakých 97 – 99 percent. On samozrejme vyhodnocuje všetko, akože je tam miera znakov, v ktorých si nie je istý. Takže povedzme to môže byť okolo 3, 4, 5 percent, že si nie je istý, ale z toho polovica je ešte v poriadku,“ hovorí pán Tomáš Fiala, Univerzitná knižnica v Bratislave.

Digitalizácia kníh a dokumentov, teda ich spracovanie a uloženie na cloudové úložisko, umožní získať ľuďom prístup k informáciám v okamžitom čase a odkiaľkoľvek na svete. Táto forma digitalizácie je pritom u nás dostupná aj cez Univerzitnú knižnicu. Postupne by sa však k modernému spôsobu ukladania informácií mali pripojiť viaceré pamäťové inštitúcie na Slovensku.

Podobné články