Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

JAVYS: Vyraďovanie jadrových elektrární na Slovensku - 1. časť

Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
15. 12. 2015
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Na Slovensku sa stále niečo stavia a búra, zbúrať malú stavbu problém nie je, ale čo tak zbúrať alebo lepšie povedané vyradiť jadrovú elektráreň? Slovensko má s týmto dlhodobým procesom skúsenosti, konkrétne v prípadoch A1 a V1. Tento proces vôbec nie je jednoduchý, nakoniec niečo z neho sa dozviete už dnes.

História jadrových elektrární sa na Slovensku píše už od roku 1974, kedy bola do prevádzky spustená prvá jadrová elektráreň A1 v Jaslovských Bohuniciach. No už v roku 1977 ju museli kvôli zlyhaniu ľudského faktora odstaviť a začal sa postupný proces jej vyraďovania.

Okrem toho sa vláda Slovenskej republiky zaviazala počas prístupových rokovaní do Európskej únie, že sa predčasne odstavia aj dva bloky funkčnej a efektívnej jadrovej elektrárne V1. Tento krok väčšina odborníkov odsúdila, no politike nikto priečiť nechcel. Vyraďovanie týchto elektrární je pritom náročné a trvá veľa rokov. Všetko sa to začína najskôr dochladzovaním vyhoreného jadrového paliva v reaktore a v bazéne skladovania.

„Je potrebné najskôr zabezpečiť odstránenie jadrového paliva, ktoré sa nachádza aktuálne v tom jadrovom zariadení. A taktiež odstrániť všetky rádioaktívne odpady pochádzajúce z prevádzky tejto elektrárne,“ hovorí pán Miroslav Božik, Jadrová a vyraďovacia spoločnosť.

Jadrový materiál, ktorý obsahuje vyhorené jadrové palivo sa však nedá nijako redukovať alebo v krátkom čase definitívne odstrániť z jadrového zariadenia. Môže sa s ním iba ďalej bezpečne manipulovať.

„V našej spoločnosti sa to deje v jadrovom zariadení v medzi-sklade vyhoreného paliva. Tam je toto palivo dlhodobo skladované až do momentu, kým vybudujeme buď hlbinné úložisko a teda priamo uložíme do hlbinného úložiska, alebo ho dáme na prepracovanie a potom iba ten zvyšok uložíme v hlbinnom úložisku.“

Jadrové palivo aj po jeho využití v reaktore stále vyvíja teplo a musí byť naďalej dochladzované. Skladuje sa preto v špeciálnych zásobníkoch vo vodnom prostredí, v skladovacích bazénoch. V tejto súvislosti sa preto okrem iného monitoruje aktivita vody a najmä tesnosť paliva. Ak by došlo k zvýšeniu aktivity vody, pristúpilo by sa ku kontrole tesnosti paliva prostredníctvom diaľkovo riadených manipulátorov.

„Môžeme vykonávať detailnú kontrolu paliva ako takého, palivových článkov. Či už vizuálne, snímaním rôznych vzoriek z toho paliva, demontážou palivových článkov, vybraniu samotných palivových prútikov, kontrolu vírivými prúdmi, ultrazvukom.“

V informačnom centre JAVYSu majú pritom návštevníci možnosť vidieť, ako dlho trvá, kým sa jednotlivé rádionuklidy, ktoré sa vyskytujú v jadrových zariadeniach, napríklad aj v jadrovom palive, rozpadnú. Na prehľadnej tabuli s LED diódami a displejom si stačí vybrať prvok, a potom už len sledovať, koľko ho ubudne za určitý počet rokov, čiže dobu polpremeny. Napríklad pri takom plutóniu je to až do doby jeho úplného rozpadu, neuveriteľných viac ako 200 000 rokov.

„Čo sa týka rádioaktívnych materiálov, rádioaktívnych odpadov, v jadrových elektrárňach, ktoré sú vyraďované, tak tam je možné ich redukovať, zmeniť ich fyzikálne vlastnosti, umiestniť ich do matríc tak, aby bol ich vplyv na životné prostredie minimalizovaný. Čiže prebieha spracovanie na špeciálnych technologických linkách týchto materiálov,“ uzatvára pán Miroslav Božik, Jadrová a vyraďovacia spoločnosť.

Takýchto liniek je hneď niekoľko. Každá má pritom na starosti inú činnosť a využívajú sa moderné technológie. No to, čo všetko stojí za likvidáciou, ako sa spracovaný rádioaktívny odpad ukladá a čo všetko ešte nasleduje v procese vyraďovania jadrových elektrární vám prezradíme nabudúce.