Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Vínna muška varuje pred rakovinnou - rozsvieti tykadlá

Vínna muška varuje pred rakovinnou - rozsvieti tykadlá
Autor:
Alžbeta Harry Gavendová
Zverejnené:
31. 1. 2014
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Je známe, že psy a včely majú najlepší čuch spomedzi živých tvorov. No rovnako je to i pri malej muške, ktorá ide za vôňou ovocia – Drosophila melanogaster, známa ako vínna muška. Jej neuróny boli geneticky zmenené tak, aby sa pri detekcii rakovinových buniek aktivoval fluorescenčný proteín, ktorý vyžaruje svetlo.

Je známe, že psy a včely majú najlepší čuch spomedzi živých tvorov. No rovnako je to i pri muške, ktorá ide za vôňou ovocia – Drosophila melanogaster, známa ako vínna muška. No poďme od začiatku: Vedci využívajú bioluminiscenciu ako ukazovateľ (vizuálne potvrdenie), že prebehla v poriadku genetická modifikácia. Nová aplikácia na vínne mušky sa zameriava na to, aby sa takto rozsvietili ich geneticky modifikované tykadlá v prítomnosti rakovinových buniek. Medzi metabolizmom zdravých buniek a rakovinových buniek sú totiž rozdiely v pachu. Práve tu nastupujú však najlepšie nosy sveta – pes, včela a Drosophila. Tieto mušky boli teda geneticky upravené, aby rozžiarením tykadiel prejavili prítomnosť týchto chorobných buniek.

Vínnej muške sa pri detekcii rakoviny rozsvietia tykadlá

Vedci neustále hľadajú spôsoby, ako včasne zistiť rané fázy rakoviny. Pes je vycvičený tak, že dokáže nie len identifikovať rakovinu všeobecne, ale aj určiť konkrétny druh – rôznymi nacvičenými znameniami vie dať najavo, o akú rakovinu ide. Včely sa dajú trénovať tiež, no pri týchto muškách musia vedci nájsť ešte spôsob, akým vyjadria druh ochorenia. Ich tykadlá majú okolo 50 rôznych receptorov čuchu, ktoré sa sústredia v neurónoch. Neuróny boli geneticky zmenené tak, aby zaznamenali aktivitu v rámci koncentrácie kalcia. Keď ju zistia, aktivuje sa zelený fluorescenčný proteín, ktorý vyžaruje svetlo.

Tu však praktické využitie nekončí. Výskum s týmito muškami začal kvôli tomu, aby vedci pochopili pachy súvisiace s rakovinou. Časom to má viesť totiž k výrobe elektronického nosu, ktorý by nahradil zvierací čuch. Zariadenie je však nutné presne nakalibrovať a práve štúdium čuchových senzorov tomu dopomôže.