Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Drobučký tepelný senzor sa bezdrôtovo napája cez rádiové vlny

Drobučký tepelný senzor sa bezdrôtovo napája cez rádiové vlny
Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
11. 12. 2015
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Jedným z problémov inteligentných domácností budúcnosti je to, že ich funkcie môžu byť závislé aj na nie príliš moderných káblových rozvodoch pre ich napájanie. Vedec Hao Gao v rámci svojej dizertačnej práce na Technickej univerzite v Eindhovene však zostrojil tepelný senzor, ktorý je poháňaný rádiovými vlnami, čo eliminuje potrebu akýchkoľvek káblov či batérií.

Miniatúrny tepelný senzor prijíma rádiové vlny zo špeciálneho routera a premieňa ich na elektrinu, ktorú potrebuje na vykonávanie svojich teplotných meraní. Vedci z univerzity v tom vidia práve budúcnosť inteligentných bodov naplnených malými senzormi a ďalšími zariadeniami, ktoré budú zhromažďovať informácie a automaticky vykonávať úlohy bez toho, aby sa muselo riešiť ich napájanie káblom či batériou.

V momentálnej fáze projektu je nový tepelný senzor naozaj drobučký, jeho plocha je iba 2 milimetre štvorcové a váži niečo okolo 1,6 miligramu. Založený na 65-nm technológii CMOS využíva tepelný senzor špeciálny smerovač, ktorý zameriava lúč rádiových vĺn na senzor. Samotný senzor je teda vystavený elektromagnetickému žiareniu, pohltí energiu a uloží ju dovtedy, kým jej nemá dostatok na prenos signálu späť k routeru. Teplota senzoru mení frekvenciu signálu, ktorý router dokáže dekódovať.

senzor, tepelný senzor, snímač, tepelný snímač, rádiové vlny, Technická univerzita Eindhoven, Hao Gao, meranie, teplota, inteligentá budova, elektromagnetické žiarenie, lúč, rádiová vlna, energia, napájanie, bezdrôtové napájanie, veda, výskum, vývoj, technológie, novinky, inovácie, technologické novinky

Podľa vedcov sa senzor vďaka svojej veľkosti a povahe môže umiestniť do najrôznejších i netypických miest, ako je napríklad sadra či betón. Dá sa dokonca vložiť do zmesi s latexom a aplikovať na stenu tak, ako pri nanášaní náterových hmôt.

Súčasná verzia senzoru má dosah iba 2,5 centimetra, ale do roka by sa jeho dosah mohol rozšíriť na jeden meter a neskôr až na 5 metrov. Pri hromadnej výrobe sa pritom predpokladajú náklady na jeden kus na úrovni 20 centov.