Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

JAVYS: Vyraďovanie jadrových elektrární na Slovensku - 2. časť

Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
23. 12. 2015
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Verili by ste tomu, že tam, kde niekedy stála jadrová elektráreň, môže byť po nej zelená lúka? No podľa Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti je to možné. Vyžaduje si to však dlhodobý proces, počas ktorého sa okrem vyhoreného jadrového paliva treba zaoberať aj ďalším rádioaktívnym materiálom. A čo všetko sa pritom deje sa dozviete v druhej časti nášho miniseriálu.

Počas vyraďovania jadrovej elektrárne sa tím odborníkov snaží pri samotných demontážach technologických systémov, zariadení a stavebných konštrukcií získať maximum materiálu, ktorý sa môže uvoľniť do životného prostredia.

„Tomu predchádza samozrejme monitorovanie, dekontaminácia, charakterizácia a opätovné monitorovanie tak, či spĺňajú tie materiály prísne limity na ich uvoľnenie do životného prostredia. To čo zostáva, čo nie je možné uvoľniť do životného prostredia, tak s tým nakladáme v tých našich špeciálnych technologických linkách,“ vysvetľuje pán Miroslav Božik, Jadrová a vyraďovacia spoločnosť.

Technologické zariadenia, ktoré sú určené na spracovanie rádioaktívnych materiálov sa nachádzajú v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach. Prostredníctvom nich je možné rádioaktívny odpad redukovať, jeho objem spevniť a dostať ho do inej fyzikálnej formy pred samotným uložením.

„Čo sa týka technológií v Bohunickom spracovateľskom centre tak najvýznamnejšia na redukciu kvapalných odpadov sa tam využíva linka koncentračná. Vstupná rádioaktívna kvapalina sa zahusťuje, vzniká bridový kondenzát, ktorý sa potom dočisťuje a uvoľňuje do životného prostredia po dočistení,“ hovorí pán Milan Bárdy, Jadrová a vyraďovacia spoločnosť.

Na redukciu pevných rádioaktívnych odpadov slúži zase vysokotlaková lisovacia linka.

„Pod vysokým tlakom zmenší objem pevných rádioaktívnych odpadov, ktoré sú uložené v 200 litrovom sude,“ vysvetľuje pán Milan Bárdy, Jadrová a vyraďovacia spoločnosť.

„Výkon vysokotlakového lisu je 20 000 kilo newtonov, čo v prepočte znamená silu dve tony na centimeter štvorcový,“ dopĺňa pán Jaroslav Mlčúch, Jadrová a vyraďovacia spoločnosť.

K najväčšej redukcii objemu pevných a kvapalných rádioaktívnych odpadov dochádza v najmodernejšom zariadení spracovateľského centra, teda v spaľovni, ktorá pozostáva z hlavnej pece a dopaľovacej komory.

„Výsledný produkt je popol, ktorý teda po ukončení spaľovania týchto odpadov sa dokáže s parafínovým filmom zmiešať a následne zlisovať na vysokotlakom lise,“ hovorí pán Milan Bárdy, Jadrová a vyraďovacia spoločnosť.

Vo všetkých prípadoch spracovania sa zredukovaný rádioaktívny produkt následne v cementačnej linke ukladá do vlákno-betónových kontajnerov. Tie nakoniec putujú do úložiska v Mochovciach.

Pri vyraďovaní jadrovej elektrárne A1 však muselo byť použité aj špeciálne zariadenie na spracovanie takzvaného chrompiku, čo je vodný roztok chrománu a dvojchrománu draselného, ktorý bol používaný na skladovanie vyhoreného paliva.

„Je spracovávaný vysokoteplotnou metódou vitrifikácie pri dosahovaní teploty až 1050 stupňov a je to vlastne jeho fixácia do sklenenej matrice. V určitom procese samozrejme prejde odparkou a tak ďalej a už zredukovaný chrompik sa zmiešava so sklom, ktorý je teda už zmiešavaný v peci tavnej, indukčnej,“ vysvetľuje pán Ivan Galbička, Jadrová a vyraďovacia spoločnosť.

Matrica má podobu patróny s výškou 70 centimetrov a priemerom 100 milimetrov.

Po bezpečnom uskladnení všetkých foriem rádioaktívnych odpadov nasleduje postupné odstraňovanie technologických systémov a stavebných konštrukcií, pričom prevažná väčšina sa dá uvoľniť do životného prostredia. Po elektrárni nezostane na jej mieste ani stopa a vznikne buď takzvaná zelená alebo hnedá lúka.

„Zelená lúka znamená, že je uvoľnené to teritórium a je možné ho použiť na akýkoľvek účel. Hnedá lúka tá umožňuje opätovne ho využiť na priemyselné účely,“ uzatvára pán Miroslav Božik, Jadrová a vyraďovacia spoločnosť.

Vyraďovanie jadrových elektrární je dlhodobý proces, pri ktorom nám moderné technológie výrazne pomáhajú. V budúcnosti by ho práve inovatívne technológie mohli skrátiť a zefektívniť, takže bude určite zaujímavé sledovať, ako v tomto smere pôjde pokrok dopredu.