Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Urpiner: Ako Slováci varia svetové pivo – 2. časť

Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
23. 5. 2016
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Pivo, na prvý pohľad jednoduchý nápoj so zaujímavou farbou a penou, ale koľkými procesmi si musia suroviny až sa z nich také pivo stane? Ak hovoríme o surovinách, tak k nim v prvom rade patrí jačmenný slad, voda a chmeľ. O výrobe sladu sme si už čo-to povedali v prvej časti nášho mini seriálu. V dnešnej časti sa teda dozviete, čo sa s tým sladom deje v pivovare.

K sladu patrí k základným surovinám, ktoré sú potrebné na výrobu jedného z najstarších nápojov ľudstva, aj voda. Okrem toho, že je z nej potom pivo, je však zároveň aj súčasťou mnohých výrobných procesov pri tomto nápoji.

„Taký zaujímavý údaj možno pre laikov by mohlo byť, že na 100 litrov piva potrebujeme až 900 litrov vody,“ hovorí pán Peter Ruml, Banskobystrický pivovar Urpiner.

Ak to dobre počítame, zostáva 800 litrov, ktoré sa použijú na rôzne výrobné procesy. Niečo samozrejme aj na umývanie výrobných priestorov ale predovšetkým na vytvorenie pary. Tú tvoria v malom priemyselnom pivovare v Banskej Bystrici v plynovej kotolni. Namiesto priamej vody sa tu teda pre ohrev a samotné varenie používa para.

„Výkonovo teda je to lepšie médium. Dosiahneme s tým vyššie teploty, intenzívny var.“

No a voda nastupuje aj po varení, keď treba uvarenému mladému pivu, teda mladine, odobrať nejakú tú teplotu.

„Na chladenie mladiny používame studničnú vodu a ľadovú vodu. Táto voda vlastne odoberá teplo tej mladine, súčasne ju schladí. A takto získame teplú vodu, ktorú následne využívame v ďalšom procese pri varení, pri umývaní, a tak ďalej.“

Nemenej dôležitou zložkou pri výrobe je chmeľ. Aj od výberu rôznych jeho odrôd záleží výsledná chuť nápoja. Preto si banskobystrickí pivovarníci starostlivo vyberajú jeho zdroje. No a treťou základnou surovinou je už spomínaný slad, ktorý sa vyrába zo sladovníckeho jačmeňa. Na jeho výrobu sa zväčša zameriavajú špecializované sladovne, z ktorých sa potom dovezie priamo do pivovaru. Slad sa prepravuje voľne ložený na veľkoobjemových kamiónoch.

„A ten kamión príde sem, nacúva priamo k tomuto košu. A tu potom sype ten slad do príjmového koša. Z toho koša to potom ide do dopravníka korčekového, ktorý to dopraví do príjmovej váhy. Tu si odvážime prijaté množstvo sladu.“

Kým sa slad použije na varenie piva, odpočíva v silách. V banskobystrickom pivovare ich je šesť. Odtiaľ už potom putuje po navážení priamo do výroby.

„Takto navážené množstvo potom ide do mlynov, ktorý je aj za mnou. Tu sa vlastne namelie ten slad na šrot.“

Pri mletí sladu je pritom dôležité aj zloženie šrotu. Len tak sa dá pri varení ustriehnuť správnosť procesov.

„Tento mlyn je štvorvalcový, čiže my tam máme nastavené presne definované podiely, ktoré nám ten mlyn namelie. Dva valce melú určitú hrúbku, ďalšie dva valce tiež určitú hrúbku.“

Kombináciou valcov sa teda dosiahnu určité podiely namletej krupice, jemnej múčky, či pliev. No a takto pripravený slad sa už potom dostáva do ďalšej etapy spracovania.

„Zošrotovaný slad, ktorý je v zásobníku sa púšťa cez tento žľab, kde sa pred máča vodou, do nádrže, kde sa zmieša s teplou vodou, a táto zmes sa potom čerpá do rmutovo vystieracieho kotla,“ vysvetľuje pán Peter Ruml, Banskobystrický pivovar Urpiner.

Výroba zlatistého nápoja s penou je naozaj náročný proces, nielen po technologickej, ale aj časovej stránke. Kým sa suroviny stanú pivom, prejdú skoro 2 mesiace. No my sme v našom seriáli ešte len na začiatku, ale ďalšie zákulisie výroby, ktoré nám poodhalili banskobystrickí pivovarníci vám ukážeme až v ďalšej časti.

Podobné články