Inteligetný systém Watson pomáha v rôznych oblastiach

Do povedomia verejnosti sa dostal systém Watson ešte v roku 2011, keď v zábavnej súťaži Jeopardy porazil ľudských súťažiacich. Jeho základom bola z časti podobná architektúra akou je aj známy Grid Computing. Teda previazaná sieť počítačov, ktoré do nej odovzdávali svoj výpočtový výkon. No v prípade systému Watson išlo o oveľa tesnejšiu architektúru.

„Pozostávala z 90-tich IBM serverov Power 750, kde každý z tých serverov mal 4 procesory a každý z tých 4 procesorov mal 8 jadier, čo dáva dokopy 2880 jadier. Pri tej konkrétnej súťaži Jeopardy používal systém Watson 16 Tera pamäte a dokázal spracovávať a analyzovať 180 000 Gigabajtov za sekundu,“ hovorí pán Martin Murgáč, generálny riaditeľ, IBM Slovensko.

Dáta, ktoré dokáže superpočítač Watson spracovávať však nemusia mať ani pevnú štruktúru, ako tie v stĺpčekoch a riadkoch databáz. A práve pre spracovanie obrovského množstva neštruktúrovaných dát dnes tento systém využíva aj technológiu vzdialeného cloudového úložiska. Buduje si svoju inteligenciu. Dokáže dokonca analyzovať ľudskú reč, pričom sa snaží rozpoznať aj celkový význam slov.

„Používa na to naozaj sofistikované lingvistické modely a algoritmy a toto je taký ten zásadný rozdiel medzi systémom Watson a štandardnými analytickými nástrojmi.“

Watson pracuje s dátami podobne, ako človek. Sleduje údaje, z ktorých sa snaží vnímať ich podstatu. Následne vyhodnotí svoje hypotézy a nakoniec sa rozhodne, ktorá je pre neho tá správna.

„Jediný rozdiel je v tom, že pracuje nad obrovským množstvom neštruktúrovaných dát, ktoré dokáže analyzovať obrovskou rýchlosťou. Watson je kognitívny samo učiaci sa systém. Tak funguje presne týmto istým spôsobom. To znamená, že učí sa zo svojich úspechov, ale takisto sa učí zo svojich omylov.“

Samozrejme, že to vyžaduje nejaký ten čas, kým sa systém Watson stane odborníkom vo vybranom zameraní.

„Trvá veľa mesiacov, kým experti a odborníci pomáhajú tomuto systému sa učiť a ten systém si z toho berie vlastne to svoje, to najlepšie. A tým sa na záver v podstate stáva dokonalejším, v tej-ktorej oblasti, než ten človek.“

Medzi najdôležitejšie aplikácie systému Watson v praxi patria tie v zdravotníctve, kde pomáha pri liečbe rakoviny.

„Watson je napojený na najnovšie výskumy a najnovšie výsledky výskumov v oblasti rakoviny z celého sveta, či sú to popredné univerzity alebo sú to popredné akadémie, ktoré sa tomuto venujú. Dokáže tieto poznatky zapracovávať do tej svojej analýzy a následne dokáže tomu lekárovi odporučiť, čo je tá najlepšia možná a najefektívnejšia možná liečba na tú, ktorú, diagnózu.“

Akvizíciou s firmou Merge Healthcare Intercorporated navyše samotný tvorca systému Watsona, IBM, získal pre neho technológiu obrazovej diagnostiky a k rozpoznávaniu textu a reči mu tak pridá ďalší zmysel, ktorý mu umožní akoby vidieť.

„Do systému Watson integrujeme schopnosť rozpoznávať množstvo obrazových dát z oblasti medicíny. Lekárski experti tak môžu využiť analýzu obrazov napríklad pre röntgenové zábery, MRI, EMG či elektro-kardio grafy,“ hovorí pán Mike Rhodin, Watson Group, IBM.

Systém Watson sa teda stále zdokonaľuje. Projekty okolo neho sú preto pre spoločnosť natoľko významné, že v januári 2014 založila IBM novú divíziu Watson Group. Jej cieľom je pomáhať ľuďom v oblasti zlepšovania ich života a taktiež rozšírenie využitia systému aj v iných oblastiach.

„Watson už dnes pôsobí a začína pôsobiť v rôznych sektoroch, či už je to komerčný sektor. Spomeniem finančný, kedy vie Watson dnes už pomôcť namodelovať napríklad vaše investičné portfólio. Slúži ako základný stavebný kameň pre niektorých našich klientov v oblasti klientských centier a kontaktných centier ako virtuálny asistent,“ hovorí pán Martin Murgáč, generálny riaditeľ, IBM Slovensko.

A že je to naozaj všestranný systém dokazuje i to, že Watson prostredníctvom rozsiahlej databázy a analýzy teórie chutí pomáha šéfkuchárom objavovať originálne recepty.

„Chef Watson je počítačový expert, ktorý sme ako IBM vyvinuli s našim partnerom Bon Appétit. Na základe teórie komplementárnych chutí vytvára úplne nové a netradičné recepty, nové kombinácie chutí, nové kombinácie ingrediencií.“

A dokonca aj naša malá krajina už prispieva k rozvoju tohto inteligentného systému.

„Slovensko aj prostredníctvom nášho inovačného centra IBM, ktoré máme jedno v Bratislave, jedno v Košiciach, sa podieľa na vývoji určitých častí a produktov Watson. Ako prvý krok je zapracovanie slovenského jazyka ako takého a následne sú to ďalšie kroky, ako Speech to Text a podobne,“ uzatvára pán Martin Murgáč, generálny riaditeľ, IBM Slovensko.

Raz bude teda Watson rozumieť aj po slovensky. Najdôležitejšie je však to, že tento sofistikovaný systém nám v budúcnosti, práve spojením umelej a ľudskej inteligencie, dokáže prinášať riešenia, ktoré nám zlepšia kvalitu nášho života. A tak takéto kognitívne systémy, akým je aj Watson, majú pre našu budúcnosť obrovský potenciál.